COVID-19

Nečakane rýchly celosvetový nástup ochorenia vytvoril kritický nedostatok ochranných pomôcok, súprav na testovanie a aj samotných vakcín.
Koronavírusové ochorenie 2019 (COVID - 19) bolo v marci 2020 vyhlásené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) za pandémiu. Vírus je dnes všade známy ako ťažké, akútne, respiračné ochorenie. Inkubačná doba je 2-14 dní.

Čo je COVID-19

COVID-19 je ochorenie spojené s koronavírusom 2 spôsobujúcim ťažký akútny respiračný syndróm (SARS-CoV-2). SARS-CoV-2 je nový kmeň koronavírusu, ktorý u ľudí nebol identifikovaný pred decembrom 2019. Existujú rôzne typy koronavírusov. Hoci väčšinou cirkulujú medzi zvieratami, niektorými sa môžu infikovať aj ľudia. Ide o prvú pandémiu spôsobenú koronavírusom.

Ktoré komplikácie spôsobuje COVID-19?

Určitý percentuálny podiel ľudí postihnutých ochorením COVID-19 bude potrebovať hospitalizáciu, v niektorých prípadoch dokonca intenzívnu starostlivosť, niekedy aj dlhodobejšiu. Ľudia, u ktorých sa vyvinú závažné respiračné syndrómy, môžu potrebovať pľúcnu ventiláciu, čo môže zvýšiť náchylnosť na sekundárne bakteriálne infekcie. U pacientov s ochorením COVID-19 môžu vyskytnúť aj komplikácie, ako je mozgová príhoda alebo infarkt, ako dôsledok zvýšenej zrážanlivosti krvi. U niektorých pacientov sa vyskytujú neurologické príznaky, ako sú zmeny osobnosti alebo zmeny bdelosti.

Miera hospitalizácií sa rýchlo zvyšuje s vekom, najmä u osôb vo veku 60 a viac rokov a u osôb so zhoršeným zdravotným stavom.

Pri ochorení na COVID-19 sa riziko úmrtia rýchlo zvyšuje s vekom a je podstatne vyššie ako pri chrípke. Je čoraz zrejmejšie, že niektorí pacienti môžu trpieť dlhodobými účinkami ochorenia COVID-19 vrátane dýchacích ťažkostí a zvýšenej srdcovej frekvencie.

Aké sú príznaky ochorenia COVID-19?

Priebeh ochorenia COVID-19 je rôzny, postihnuté osoby nemusia mať žiadne príznaky (asymptomatické) alebo sa u nich môžu prejaviť: horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, zmena alebo strata chuti a/alebo čuchu, celková slabosť, hnačka, únava, bolesť svalov.

V závažných prípadoch sa môže vyskytnúť aj: ťažká infekcia pľúc, sepsa a septický šok – generalizovaná infekcia a zápal, pričom všetky si vyžadujú špecializovanú lekársku starostlivosť a podporu. Stav pacienta sa môže veľmi rýchlo zhoršiť, často počas druhého týždňa ochorenia.

Kedy je lepší antigénový test a kedy PCR?

O PCR teste hovoria, že je zlatý štandard. Zachytí už malé množstvo vírusu v nosohltane a je jednoznačným potvrdením, že pacient je nositeľom vírusu - má klinické príznaky, má určite ochorenie COVID - 19. Ochorenie pri kontakte s inými osobami môže šíriť ďalej.

PCR vyšetrenie je schopné zistiť málo častíc vírusu (má vysokú senzitivitu - citlivosť). V laboratórnych podmienkach dochádza k “rozmnoženiu” genetického materiálu (tým je daná vysoká špecificita - istota, že je to “ono”) a je možné vírus dobre detegovať. PCR test je vhodný na presnú diagnostiku, ale aj skríning - vyhľadávanie.

Nevýhodou vyšetrenia je náročnosť jeho vykonania a dĺžka trvania vyšetrenia. Antigénové testy zisťujú prítomnosť obalu vírusu alebo jeho častí farbivom - T prúžok na teste - označenej protilátky. Preto musí byť prítomné dostatočné množstvo častí tohto obalu (nižšia senzitivita), aby sme T prúžok mohli vidieť.

Zároveň tým, že zisťuje prítomnosť obalu, resp. antigény obalu vírusu, nepotvrdzuje sa aj prítomnosť genetického materiálu vírusu (nižšia špecificita), ktorý je zodpovedný za jeho infekčnosť a spôsobuje ochorenie. Výhodou je jednoduchosť a rýchlosť. PCR test na potvrdenie diagnózy a skríning kontaktov vtedy, keď máme čas a kontakt - potenciálny pacient, resp. šíriteľ môže zostať v karanténe.